Vršatské bradlá

Ľahký okružný výlet v Bielych Karpatoch s najvyšším vrchom Chmeľová (925 m) ponúka pár pekných výhľadov a lúku na piknik alebo prenocovanie.

KDE A AKO SA TAM DOSTAŤ
V Trenčianskom kraji, neďaleko Váhu. Začiatok výletu a možnosť parkovať je v dedine Vršatské Podhradie, prípadne ešte o pár zákrut vyššie, nad dedinou, kde začína značkovaná trasa. Z Bratislavy takmer celá trasa pekne po diaľnici, približne hodina a tridsať minút.

TRASA
Vzdialenosť: 6 km, okruh
Náročnosť: ľahká (ľahká/ stredná/ ťažká)
Čas: 2,5 hodiny (aj s dvadsať minútovou prestávkou na občerstvenie)

MÔJ ZÁŽITOK
Šesť kilometrová trasa sa dá prejsť za dve až tri hodiny. Na začiatku čaká prudký výstup. Po pätnástich minútach stúpania sa dostávame na križovatku, z ktorej sa dá vystúpiť na najvyšší vrch a vyhliadku Chmeľová (925 m). Tam a späť na spomínanú križovatku je to pol hodina. Takmer celá trasa po žltej značke je v lese, peknom bukovom lese. Po hodine prichádza lúka s krytým posedom, kde sa dá príjemne posedieť. Ak by som na tejto trase chcel spať, určite by som stan rozkladal práve na tejto lúke. Z lúky je vidno na Červenokamenské bradlo – skalný útvar. Cesta pokračuje lesom a lúkou až sa dostávame na asfaltku, ktorá vedie naspäť do dediny Vršatské Podhradie. Z asfaltky po pravej strane sa ponúkajú výhľady na skaly, čiže Vršatské bradlá. Nie je to ale pohľad, ktorý som od výletu očakával. Najlepší výhľad na skaly je zo zrúcaniny Vršatského hradu, ktorý bol postavený ako jeden z obranných hradov severozápadnej hranice Uhorska v trinástom storočí.
Po prechádzke sme sa zastavili a občerstvili v dedine Pruské. Po pohľade na hodinky a mapu sme vyhodnotili, že máme čas na návštevu mesta Lednické Rovne. Zastavili sme pri barokovom kaštieli, kde sídli Slovenské sklárske múzeum. Bolo zatvorené, cez okno však bolo vidno poháre, vázy a iné sklenené. Pravdupovediac ma budova kaštieľa a pohľad na exponáty múzea zaujal viac ako celá prechádzka na Vršatských bradlách.
Domov sme pokračovali cez  Bohunice, kde sme si pozreli kaplnku Medňanských, ktorá slúžila ako rodinná hrobka. V súčasnosti je neogotická kaplnka z druhej polovice devätnásteho storočia v rekonštrukcii. Ak ku kaplnke postavia chodník alebo ju inak sprístupnia, bude to zaujímavá zastávka.